(Nielen) november v nitrianskej synagóge

Nitrianska synagóga je od 80. rokov minulého storočia centrom kultúry a mimoriadnych udalostí v našom meste. Svedčí o tom bohatý program, priťahujúci záujemcov o najrôznejšie žánre. No neostáva nič dlžná ani svojmu pôvodnému poslaniu, kvôli ktorému bola pred vyše storočím postavená. Tak to cítim. Jej návštevníci sú dojatí, keď do nej vstúpia. Neobídu ju domáci, ani cudzinci, ani tí, ktorí tu dakedy žili a prídu len na návštevu. Jej steny si pamätajú niekdajší život nitrianskej židovskej komunity. Nielen výstavou o starej Nitre, ale aj geniom loci, ktorý jej vdýchli naši predkovia. Začiatkom novembra 2025 sme my, členovia obce, boli svedkami dvoch návštev. Prišiel veľvyslanec Nemecka J.E. Thomas Kurz a so záujmom si vypočul naše rozprávanie o židovskej Nitre, vtedy a dnes, zaujala ho aj stála expozícia diel Shragu Weila... O dva dni nato boli nitrianski gymnazisti, čoskoro maturanti, zo školy, ktorá stojí na miestach, kde bola dakedy židovská štvrť, z Pároviec. Témou nášho stretnutia nebola téma holokaustu, aj keď sme na ňu nezabudli, nemohli a nesmeli sme na ňu zabudnúť...ale rozprávali sme sa najmä o živote v židovskej rodine a komunite, o zvykoch, obyčajoch, sviatkoch, každodenných predmetoch. Zdá sa, že ich to zaujalo...poldruha hodiny prebehlo ako nič...a steny „našej“ synagógy akoby mĺkvo prikyvovali...áno, tak to voľakedy bolo...

K. P.