Zvyky a tradície

Téma židovstva bola v našej spoločnosti dlhé roky tabuizovaná. Verejnosť, starší, ale najmä mladí ľudia, sa však o ňu zaujímajú. Veď v minulosti bolo židovské obyvateľstvo organickou súčasťou krajiny. Dnes je k dispozícii množstvo literatúry na túto tému, no veríme, že aj tu nájdete odpovede na niektoré otázky. Narodenie, vek detstva a dospelosti, svadba, aj posledná rozlúčka, dni všedné aj sviatočné, ich každodenné rituály, ale aj nevšedné a nezabudnuteľné okamihy – to všetko možno zahrnúť do tejto kapitolky. Spolu tvoria náš život…ich zachovávanie pre budúce generácie je našou povinnosťou… Vážení priatelia, milí hostia, vitajte v židovskom príbytku! 1. Nech sa páči ďalej, dvere sú otvorené! Skôr, ako prekročíte prah, dotknite sa, prosím, dvoma prstami pravej ruky malej schránky na verajach dverí. Tak, ako sa patrí pri vstupe do židovského domova. Je to mezuza, schránka, v ktorej je uložený malý kúsok pergamenu s úryvkami z Tóry. Pripomína, že tu žije rodina, ktorá si ctí zákony Desatora a Piatich kníh Mojžišových. Prežite s ňou jej každodennosť, i dni sviatočné, zdanlivo obyčajné, aj nevšedné. Prostredníctvom symbolov, predmetov a fantázie sa pred Vami rozvinie dávny svet, tradícia, ktorej niť pretrhli tragické udalosti holokaustu. Povinnosťou súčasníka je pokúsiť sa zaceliť ju a návštevníkovi porozprávať o tom, ako tu žili, svojou prácou, tvorivosťou, i celkom obyčajným životom spestrovali kolorit našich miest a dedín jej židovskí spoluobčania. 2. Piatok večer. Keď vyjdú prvé hviezdy, židovská štvrť stíchne, ponára sa do sviatočnej atmosféry. V izbe slávnostne prestretý stôl, na bielom obruse dva svietniky, dedičstvo generácií, za vrchstolom voňavé barchesy, pletenky, prikryté ozdobnou prikrývkou. V čaši kvapka jagavého kóšerného vína...to všetko súčasti nadchádzajúceho dňa odpočinku, najsvätejšieho dňa Židov, šabatu. Slávnostná atmosféra preniká telom aj dušou všetkých bez rozdielu, mladých aj starých, bohatých aj chudobných, domácich aj hostí. Matka zažíha sviečky, prikryje si oči a myslí na najbližších. Otec prichádzajúci zo synagógy položí žehnajúce ruky na hlavy svojich detí. Odrieka požehnanie na chlieb a víno a dáva z nich prítomným. Rodina sa raduje zo vzájomnej blízkosti a darov, ktoré jej Všemohúci a celotýždňová práca vlastných rúk vyčarili. Nikto nesmie ostať v takýchto chvíľach sám... 3. V sobotu ráno sa všetci náhlia do Božieho domu, do synagógy. Deň stvorený na oddych a modlitbu. Rabín odhŕňa vyšívaný záves a s bázňou otvára schránku s posvätnými zvitkami Tóry, odetými do zamatového rúcha, ozdobenými striebornými štítmi. Kladie ich na bimu, vyvýšený pult a členovia obce predčitujú aktuálny týždenný odsek, ukazujúc si posvätné riadky ukazovadlom v tvare ručičky. Synagógou sa nesú starodávne melódie modlitieb, odovzdávané z generácie na generáciu...Tak je to týždeň čo týždeň, rok, čo rok, desaťročia, stáročia...nemenný zákon. Židovské ženy sa celý týždeň pripravujú na tento deň. Rozvoniavajú koláče, jedlá z rýb, aj povestný šólet. A keď sa sobotný deň skloní k večeru, príde na rad obrad havdala s nádobkou na voňavé korenie, zapletenou sviečkou, ktorý oddelí sviatočný deň od toho všedného. 4. Pretože tak to už chodí, bežné dni v roku sa striedajú so sviatočnými, šťastné s menej prajnými, slnečné s daždivými. Všetky majú svoje symboly, ktoré aj bez slova vypovedajú o veľkých i každodenných udalostiach židovského národa.. V židovskom kalendári sú pohyblivé, v duchu lunárneho kalendára. Baraní roh, šofar, slávnostne ohlasuje Nový rok, Roš hašana a zaznie aj v svätý Deň zmierenia a celodenného pôstu, Jom kipur ( v mesiaci tišri - september – október). Kruh roka sa uzatvára a znova otvára. Je to čas obzrieť sa späť, spytovať si svedomie, prosiť o odpustenie a dobrý, sladký rok. Aj sviatočné pokrmy to symbolizujú. Stany jesenného sviatku Sukot a palmová ratolesť pripomínajú život našich predkov v púšti a oslavu zákona, Desatora, ktoré Mojžiš dostal na hore Sinaj (tišri – september - október). Rozžiarený osemramenný svietnik a detská vrtielka, hračka dreidel, rozprávajú príbeh o zázraku Chanuky, keď statoční Makabejci zvíťazili nad nepriateľskou presilou a zachránili židovský národ pred gréckou asimiláciou (kislev - december). 5. A je tu aj Nový rok stromov, Tu bi švat (švat – január/február), pripomínajúci, že človek je neoddeliteľnou súčasťou prírody. S radosťou si Židia pripomínajú aj hrdinskú kráľovnú Ester, ktorá zachránila svoj národ pred vyhubením. Purim, to je jej sviatok, keď sa všetci veselia, tešia z víťazstva dobra nad zlom. Ku koloritu sviatku patria veselé masky, rapkáče, ale aj darčeky, ktorými sa rodiny navzájom obdarúvajú (adar – február/marec). Jar prichádza so sviatkom Pesach (nisan –marec/apríl). Atmosféru tohto pútnického sviatku nekvasených chlebov, spomienky na oslobodenie židovského národa z egyptského otroctva, navodzuje kniha Hagada, ktorá tieto udalosti opisuje, séderová misa a plátky bieleho bezkvasného chleba, macesu. V kalendári nasleduje sviatok Šavuot (sivan –máj/jún), sláviaci úrodu nového chleba a prijatie Desatora, morálneho kódexu ľudstva. A smútočný deň spomienky na zbúranie Chrámu v Jeruzaleme, Tiša b´av (av – júl/august). 6. Rok, to však nie sú iba sviatky. Omnoho viac je dní všedných, naplnených prácou, učením, povinnosťami. A k nim patriacich vecí každodennej potreby. Aj duchovných: požehnania, každodenné modlitby. V kuchyni dva druhy riadov, na mliečne a mäsité jedlá podľa predpisov kóšerného stravovania. Zamatové a vyšívané batôžky ukrývajúce tefilin, modlitebné remienky našich otcov a dedov, ktorými začínal každý ich všedný deň. Malé okrúhle čiapočky zvané kipa, ktoré muži nosia na hlave vo všedné dni i vo sviatok, znamenajúce úctu k Všemohúcemu. Modlitebné plášte z bielej vlny s čiernym lemom, zvané talit, do ktorých sa nábožní muži zahaľujú pri bohoslužbe. Modlitebné knihy na všedné dni aj sviatky pripomínajúce našich rodičov, otcov, mám a starých rodičov, keď modlitbou prosili o zdravie, pokoj a obživu pre svoje rodiny. Knihy, knihy, knihy, pre dospelých aj pre deti. Niet divu, veď Židia sú národom vzdelanosti, národom knihy! 7. Za dlhé roky, desaťročia sa v každom ľudskom príbytku nazhromaždia predmety, ktoré sa stávajú priam rodinnými príslušníkmi. Hrnček, starý obrus, obnosená šatka, obľúbená kniha, rodinné fotografie zachytávajúce významné aj bežné okamihy života. Prehŕňame sa nimi a spomíname: výnimočným dňom je narodenie dieťaťa, ale aj sviatok dospievania – bar micva u chlapcov či bat micva u dievčat. Jedinečná svadba pod baldachýnom, chupou, čriepkami pre šťastie, s prianím Mazl Tov! Neopakovateľné stretnutia s blízkymi. Prichádzajú však aj smutné chvíle lúčenia a smútku. Kahanček a zádušná modlitba. To všetko je život. To sú spomienky na domov, ktorý si nosíme v srdci, v duši, všade, kam nás život zaveje. Majú hlas našich blízkych...načúvajme im, aby tu boli stále s nami... Ďakujeme, že ste nás navštívili! Šalom, mier s Vami!