Kedysi to bola slávna a veľká židovská obec. Vyšli z nej mnohé osobnosti náboženského, kultúrneho a verejného života. Dnes je Nitra stotisícové mesto a počet členov náboženskej obce je okolo päťdesiat. Je veľmi pravdepodobné, že už v prvých storočiach nášho letopočtu židovskí kupci nielenže poznali okolie Nitry, ale prišli sem už s bojovými zväzmi Maďarov a tu sa usadili. Ich existenciu v Nitre dokazuje aj údaj v tzv. Zoborskej listine, jednej z najstarších písomných pamiatok o tomto meste, ktorá pochádza z roku 1113. Spomína sa tu takzvaný Židovský vrch – Mons Judeorum. Bol to vlastne židovský cintorín, ktorý však už musel byť známy najmenej storočie predtým, keď ho použili na označenie miesta. Je teda isté, že židia tu bývali najneskôr už na prelome 10. a 11. storočia. Privilégium mesta Nitry z roku 1248 spomína mestskú časť Párovce ako „Castrum Judeorum“, to jest opevnené židovské mesto. Pravda, nevie sa, či tu pod slovom židia nemáme rozumieť kabarských Kalízov, ktorí v Uhorsku spravovali financie a razili aj mince. Títo prijali židovské náboženstvo už pred príchodom do novej vlasti. Ďalšie, ale už istejšie správy o židovských obyvateľoch Pároviec sú až od začiatku 18. storočia, keď sa sem húfne sťahovali židia z Moravy, kde sa ich situácia v dôsledku zákonných opatrení stávala neznesiteľnou. Moravský pôvod nitrianskych židov dokazujú nielen písomnosti v archívoch mesta a židovskej náboženskej obce, ale hlavne udanie grófa Kaunitza Rittberga, ktorý sa roku 1745 sťažoval Márii Terézii, že jeho poddaní židia z panstiev Strážnica, Bzenec, Uherský Brod hromadne utiekli do Uhorska už pred rokmi a nechcú sa odtiaľ vrátiť ani po niekoľkých výzvach úradníkov. Židovská náboženská obec v Nitre-Párovciach vznikla okolo roku 1750, keď tu žilo 21 rodín a rabín. Ich počet rýchlo stúpal. V roku 1778 tu napočítali 132, v roku 1793 450 a v roku 1827 už 1272 židov. V roku 1844 bolo z celkového počtu 5492 obyvateľov Nitry 1811 židov, v roku 1870 zo 7015 obyvateľov 2381 židov, v roku 1922 z 15 041 obyvateľov 3860 židov, v roku 1942 z 18 232 4320 domácich židov a vyše 2000 z okolia sústredených židov. Aj keď židia tvorili 20-30% obyvateľstva mesta, nenájdeme o ich minulosti ani len zmienku. Prvý raz počujeme o synagóge, ktorá stála na Párovskej ulici, v roku 1766. V roku 1818 si prenajali židia v susedstve pozemok, na ktorom si postavili väčšiu synagógu. Pitoreskný bol pohľad na staré Párovce z Vŕšku. Z mora drobných židovských chalúpok vyčnievalo len 13 zemianskych kúrií. Párovce boli ohradené drôtom, uličné okienka chalúpok mali železné okenice a na párovských lúkach viedli študenti a učni večný boj so židmi, ktorých sotva ubránili dvaja stáli platení strážcovia. Život na Párovciach bol pre nemožné hygienické pomery takmer neznesiteľný. O vynikajúcej židovskej škole na Párovciach sú zmienky už z 18. storočia. Poslednú honosnú budovu židovskej školy z roku 1898 zbúrali v roku 1967. Vynikajúci rabíni vydržiavali tu aj talmudistické školy – ješiva. Niektorých rabínov nasledovalo sem aj 50 až 200 žiakov. Samostatnú budovu rabínskej školy dal postaviť roku 1903 nitriansky mecenáš, ľudomil Jozef Engel (1835-1905). Veľa povestí sa zachovalo aj o vynikajúcom učencovi, rabínovi Ezechielovi Banethovi (1773-1854), ktorý bol známy aj za hranicami monarchie. Zomrel v povesti svätca a jeho hrob na párovskom cintoríne sa stal pútnickým miestom (aj dnes). Z Nitry pochádza aj známa rabínska dynastia Katzovcov, jeden z jej potomkov, prof. Eliáš Katz bol onoho času hlavným rabínom pre Slovensko so sídlom v Bratislave. Po roku 1840 sa párovskí židia sťahovali do Nitry, kde v krátkom čase prevzali značnú časť obchodu. Vzniklo tu 5 modlitební. Roku 1886 sa tu ohlásili reformné snahy bohatších, pokrokovejších židov, ktoré vyvrcholili rozkolom v roku 1907. Väčšia skupina si založila vlastnú kongresovú náboženskú obec Ješurun a v rokoch 1910 až 1911 postavila podľa projektu Leopolda Baumhorna synagógu. Stojí v centre mesta, je jeho majetkom, ale neslúži už svojmu účelu, stala sa z nej výstavná a koncertná sieň. Od roku 1908 tu vychádzal dvojtýždenník Machazike Hadas. Rituálny kúpeľ z roku 1885 zbúrali v roku 1963. Asanácii ustúpila aj stará synagóga z roku 1818, starobinec, rabínska škola a iné budovy, pripomínajúce bývalú židovskú komunitu. Za revolúcie v roku 1848 nitrianskych židov vyrabovali. Rabovačkám počas prevratu v roku 1918 zabránili členovia Mestskej národnej stráže a Obrannej stráže nitrianskej sociálnodemokratickej strany, z ktorých 85% boli židia. V obecných voľbách roku 1931 zvolili za starostu Nitry dr. V. Szilágyiho za sociálnodemokratickú stranu. Na jar 1942 likvidovala Hlinkova garda v Nitre 537 „nepotrebných“ židovských obchodníkov a 20. marca vypravili prvý transport – 1100 chudobných židov. Nasledovali ďalšie transporty priamo do Poľska. Zo 6000 židov, ktorých v druhej svetovej vojne vyviezli z Nitry, sa zachránilo sotva 10%. Ich pamiatku si každoročne začiatkom júla pripomíname na tryzne na tunajšom cintoríne. Zdroj: Gergelyi Otmar: Nitra. Bratislava, Vydavateľstvo Šport 1969, s. 48-53

Z histórie nitrianskej obce