Chanuka - sviatok svetiel

Chanuka v Nitre v polovici 50. rokov Chanuka je čas, keď sa pri plamienkoch sviečok na tradičnom osemramennom svietniku menore po osem večerov stretávajú rodiny, aby si pripomenuli historické udalosti, spojené s víťazným bojom Makabejcov proti sýrsko- gréckemu kráľovi Antiochovi Epifanovi v 4. roku 167 pred počiatkom občianskeho letopočtu. Koná sa v dňoch 25. kisleva až 2. teveta židovského kalendára, čo je spravidla v decembri. Panovanie Antiocha Epifana bolo veľmi despotické a charakterizovala ho vyhrotená náboženská neznášanlivosť, ktorá sa prejavila zákazom obradov židovskej viery, zneuctením jeruzalemského chrámu a inými násilnosťami. V každom meste postavili oltáre so sochami gréckych bohov a vojaci násilím nútili Židov klaňať sa im. Tí sa útekom do hôr snažili chrániť si život, ale i náboženskú slobodu, ktorá sa v tomto spoločenstve odjakživa veľmi vysoko cenila. No hrdinský čin židovského patriarchu Matatiáša z rodu Hasmonejovcov a jeho piatich synov navždy pozmenil osud židovského národa. Povstanie, ktoré pod vedením jedného zo synov – Júdu Makabejského – vošlo do dejín, bolo úspešné. Napriek obrovskej presile oslobodila židovská armáda Jeruzalem a získala späť Svätý chrám. Vojaci ho očistili od pohanských bôžikov a chceli zažať žiarivé svetlá osemramenného svietnika – menory. No v spustnutom chráme sa našla len malá nádobka s čistým posvätným olivovým olejom, ktorá obyčajne postačovala iba na jeden deň. Rozradostení Makabejci však z vďačnosti zapálili svetlá menory s touto trochou oleja, a tak znovu zasvätili Chrám. A stal sa zázrak, ktorý akoby potvrdzoval silu ich viery. Plamienky jasne žiarili osem plných dní, kým sa vyrobil nový olej. Odvtedy sa slávi sviatok Chanuka, na počesť víťazstva nad náboženským prenasledovaním. Požehnanie nad sviečkami Najprv sa zapáli pomocná svieca – šamaš, drží sa v ruke a hovorí sa táto beracha: Baruch ata Adonaj Elohejnu melech ha-olam ašer kidšanu be-micvotav ve- civanu le-hadlik ner šel chanuka. (Požehnaný si, hospodine, Bože náš, Kráľu sveta, ktorý nás posvätil svojimi príkazmi a nariadil nám rozsvecovať svetlo chanuky.) Druhé požehnanie, prednášané počas ôsmich dní pred zapálením sviečok: Baruch ata Adonaj Elohejnu melech ha-olam še-asa nisim la-avotejnu ba-jamin ha-hem ba-zman ha-ze. (Požehnaný si, Hospodine, Bože náš, kráľu sveta, ktorý preukazoval divy našim otcom až do tejto doby. ) V prvý večer sa ešte hovorí: Baruch ata Adonaj Elohejnu melech ha-olam še-hechejanu ve-kimanu ve- higijanu la-zman ha-ze! (Požehnaný si, Hospodine, Bože náš, kráľu sveta, ktorý si nás zachoval pri živote a uchoval nás a dal nám dočkať sa tohto času.) Chanuková pieseň Ma’oz cur – Mocná skala Každý večer po zapálení sviečok spievajú aškenázski Židia (a v posledných desaťročiach aj sefardskí a iní Židia v západných krajinách) pieseň Ma’oz cur‎, ktorá pochádza zo stredovekého Nemecka. Má šesť veršov. Päť z nich začína vyjadrením odvekej židovskej nádeje na obnovu Chrámu. Nasleduje poďakovanie Bohu za vyslobodenie z egyptského zajatia, babylonského vyhnanstva a Hamanovho vražedného sprisahania proti Židom. Piata a posledná sloha vrcholia stručným opisom sýrskej perzekúcie a zázraku malého množstva oleja, ktorý vydržal horieť osem dní.

Maoz cur… Chanukový príbeh Chanuka je jeden z najradostnejších židovských sviatkov, ktorý nám pripomína zázrak z jeruzalemského chrámu. Malá nádobka s posvätným olejom, ktorá bola pôvodne určená na jeden deň, horela dovtedy, kým si Židia nevyrobili nový olej. Stalo sa tak v dávnej minulosti, po víťazstve Makabejcov nad presilou, nad sýrsko-gréckym nepriateľom. Od tej doby si na počesť tejto udalosti, začiatkom zimy, keď sú dni krátke a noci dlhé, zapaľujeme na osemramennej chanukii farebné svetielka, ktoré ožiaria nielen naše príbytky, ale aj naše srdcia. Sviatok chanuka pochádza z biblických čias a prináša posolstvo mnohých generácií. Počas uplynulých stáročí sa zvyky postupne menili, no podstata ostala. Pripomína nám neustály boj človeka o svoju ľudskú aj náboženskú slobodu. Z histórie vieme, že už v roku 163, rok po oslobodení Jeruzalema, bol prijatý zákon na radostné slávenie tejto udalosti. V knihe Makabejcov čítame, že 25. dňa mesiaca kislev osvetlili celý Jeruzalem a ľudia veselo, s radosťou a svetlom slávili víťazstvo nad presilou nepriateľa. V temnom stredoveku, v časoch, keď boli Židia v Európe veľmi prenasledovaní, stal sa v nemeckom meste Mainz príbeh, o ktorom je zápis aj v pamätnej knihe mesta, v tzv. Memorbuchu. „Stalo sa, že bezprostredne pred sviatkom Chanuka umrel v meste vysoký cirkevný hodnostár. Mestská rada vydala nariadenie, že týždeň neslobodno v meste svietiť. Židia prijali túto správu so zdesením a ich nepriatelia so zvedavosťou, ako sa Židia zachovajú a ako dodržia tradíciu svojho veselého sviatku. Nadišiel prvý chanukový večer, čas zapálenia prvej sviečky. Pobožní Židia a ich rodiny sa zhromažďovali v synagóge a ich neprajníci vôkol nej. Škodoradostne čakali, že sa židovskí spoluobčania previnia proti nariadeniu a budú ich môcť udať mestskej vrchnosti pre porušenie zákona. Po bohoslužbe, keď nadišla chvíľa zapáliť prvé svetlo, povolal si rabín k sebe všetky prítomné deti. Začal im rozprávať legendu o hrdinskom boji Makabejcov, o tom, ako sa najprv stiahli do hôr a odtiaľ bojovali a ako sa neskôr postavili zoči voči nepriateľskej presile, aby si zachránili svoju česť a zvyky svojich otcov a praotcov. Rozprával im o tom, ako napokon oslobodili Jeruzalem a znesvätený chrám. Ako z neho odstránili pohanských bôžikov a malinkým kahančekom oleja ho opäť zasvätili. Ako sa stal zázrak a olej horel celých osem dní… Deti pozorne a počúvali a ich oči sa leskli od vzrušenia. Vtedy rabín vstal a prihovoril sa ich rodičom a starým rodičom týmito slovami: „Pozrite sa svojim deťom do očí! Vidíte to svetlo, ktoré sa v nich zračilo? Na tieto plamienky môžeme povedať chanukové požehnanie! V synagóge sa v tej chvíli ozval veselý spev a tradičné žalmy a spevy hlásali aj z tmavej synagógy, že vo vnútri sa deje niečo neobvyklé. Že je tam sviatok, slávi sa chanuka! Napriek tomu, že z kostola nevyšiel ani lúč svetla, radostná atmosféra sa z nej niesla navôkol. No a nepriatelia, ktorí čakali na chybu, ktorú Židia urobia, boli nútení odísť s dlhým nosom.“ Táto príhoda dokazuje, že aj drobné svetielka majú v našich životoch veľkú silu a že z nich môžeme naberať radosť a vieru v dobro. Ak sú srdcia otvorené, svetlá sa v nich budú odrážať. Prajme si, aby nám chanukové svetlá vždy prinášali pokoj, mier a lásku!