I tak sa nazýva jarný židovský sviatok Pesach. Začína 15. dňa mesiaca nisan a trvá osem dní. Bohatá symbolika sviatku je pripomienkou na vyslobodenie židovského národa z otroctva v Egypte. Oslava slobody. Židovský národ si ho pripomína uz vyše tritisíc rokov. Okrem náboženského významu má Pesach aj poľnohospodársky význam, tak, ako mnohé iné sviatky v židovskom kalendári. Porozprávaj svojmu synovi o tomto zázraku V rodinnom kruhu začína sviatok sederom – spoločným čítaním Hagady, rozprávania o útrapách židovského ľudu v egyptskom otroctve, o božích zázrakoch, ktoré ho sprevádzali na ceste do zasľúbenej krajiny. Na sviatočnom stole sú tri na sebe položené macesy, placky z múky a vody, ktoré pripomínajú, že ľud si nestihol pred útekom z Egypta upiecť chlieb. Sú tam horké a zelené byliny, ktoré sa namáčajú do slanej vody, ktorá znamená horký osud a slzy. Zmes z orechov, strúhaných jabĺk a kvapky vína pripomína tehly, ktoré museli Židia otrocky vyrábať. Na tvrdo uvarené vajce poukazuje na vrtkavosť osudu, na plodnosť, na smútok. Kalichy vína, jeden navyše, pre pocestného – nikto by nemal byť v tento večer sám. Či nebodaj pre proroka Eliáša, ktorý mohol prísť cez odchýlené dvere. Sederový večer má svoj nemenný scenár, v ktorom má hlava rodiny osobitú úlohu, vyrozprávať deťom, ako sa to v tých dávnych dobách všetko odohralo. Za vrchstolom kreslo vystlané vankúšom, pretože v tento večer sa má sedieť opreto, pohodlne, ako to majú vo zvyku slobodní ľudia. „Na východe je opreté sedenie, ako vieme, znamením voľnosti: z tejto príčiny sedíme my tiež pri jednotlivých obradoch opretí o ľavú stranu“, píše sa v dobovej Hagade. Hagada je príbeh o sile slobody Vyšlo mnoho Hagád. No malá knižočka, o ktorej hovorím, je výnimočná. Je jednou z prvých, ktorá vyšla v slovenčine. Má aj svoj pohnutý osud, takisto ako rodina, ktorej patrila. Na titulnej strane stojí: Hagada. Vypravovanie o vysťahovaní Izraelu z Egypta pre oba prvé večery sviatku Pesach. So slovenským prekladom prof. Vladimíra Wetzlera a vyobrazeniami. Úplné vydanie pre školu a domácnosť. Jej predslov napísal v mesiaci Adar roku 5694 (1934) dr. Lazar Schweiger, hlavný rabín v Nitre: „Liturgia poetického Seder-večera, ktorý pôsobí na mysli našich detí tak silným dojmom, len získa na svojej kráse, keď im tie pekné žalmy, starobylé piesne a otázky Ma-ništano budú prístupné v materinskej reči.“ Nekvasený chlieb zvaný maces Biele, na tenko vyvaľkané a perforované pláty, ako ich poznáme dnes, sú hlavným symbolom sviatku Pesach. Počas ôsmich dní sa maces jedáva namiesto normálneho chleba. I dnes si ho môžeme kúpiť v potravinárskych predajniach, vyrába sa, tak ako voľakedy, v Zlatých Moravciach. Je vyrobený iba z múky a vody, bez pridania soli či iných prísad a je teda vhodný aj z dietetického hľadiska. To je však už jeho prozaická charakteristika. 14 Tento deň bude pre vás pamätným dňom a budete ho sláviť ako Pánov sviatok: z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť ako večité ustanovenie! 15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ihneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by od prvého až do siedmeho dna jedol niečo kysnuté, bude vyhladený z Izraela. 16 V prvý deň budete mať sväté zhromaždenie; aj v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu okrem toho, čo je potrebné na prípravu jedla pre každú osobu. 17 Takto zachovávajte (zákon) nekvasených chlebov, lebo práve v tento deň som vyviedol vaše zástupy z egyptskej krajiny. Tak zachovávajte tento deň z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie!… Exodus 12:14-17 Pesach sa začína pätnásteho dňa mesiaca nisan a je prvým z troch hlavných sviatkov viažucich sa tak na historické, ako aj na poľnohospodárske súvislosti. Ďalšími dvoma sú Šavuot a Sukot. Ako aj niektoré iné židovské sviatky, aj Pesach má niekoľko ďalších menej používaných názvov. Samotný názov Pesach pochádza z hebrejského základu pasoach znamenajúceho – prekročenie, prejdenie, zachovanie, ušetrenie. Tento jeho význam úzko súvisí s udalosťou, ktorú si na Pesach pripomíname, t.j. odchod Židov z Egypta, prekročenie Rákosového mora a záchranu židov z egyptského otroctva, keď židovskí prvorodení boli ušetrení a egyptskí prvorodení boli zahubení, keďže na ich príbytkoch nebolo vyznačené znamenie pre anjela smrti. Okrem názvu Pesach sa používa aj názov Tag ha-macot (sviatok macesa, nekvaseného chleba), alebo Z’man cherut’nu (čas nášho oslobodenia). S Pesachom sa viažu mnohé tradície, zvyky, príkazy a zákazy. Prípravy na slávenie sviatku sa začínajú už dlho pred jeho začiatkom. Dá sa povedať, že hneď po skončení sviatku Purim, začíname s prípravou na sviatok Pesach. Pečú sa macesy, nekvasené chleby, ktoré sa konzumujú počas siedmich dní Pesachu. Celý dom sa musí pred príchodom Pesachu vyčistiť od chamecu (všetko kvasené). Všetko toto sa deje na pamiatku toho, že pri rýchlom odchode z Egypta chlieb nestihol vykvasiť. Štrnásteho nisana sa vyhľadajú aj tie najmenšie odrobinky chamecu, ktoré sa na druhý deň spália, odriekajúc pri tom modlitbu, ktorá ma zničiť nenájdené kúsky chamecu. Deň pred Pesachom je pôstnym dňom pre všetkých prvorodených chlapcov, na pamiatku zázraku ušetrenia prvorodených, ako už bolo vyššie spomenuté. V predvečer Pesachu je už všetko pripravené a stôl je prestretý podľa predpísaného poriadku na pesachový seder (sederovú večeru, kde seder znamená po hebrejsky poriadok). Pesachový seder je napísaný v knihe, ktorá sa nazýva Haggada a vysvetľuje odchod z Egypta a praktiky dodržiavané na tento sviatok. Pesachový príbeh z tejto knihy sa číta počas sederovej večere. Na stole je šesť misiek naplnených nasledovným jedlom: z’roa kus pečenej kosti s trochou mäsa, pripomínajúci B-žiu silnú ruku bejca varené alebo pečené vajíčko ako výraz smútku nad všetkými, ktorí zahynuli počas úteku z Egypta a nad zničením chrámu maror horké byliny na pamäť trpkých časov v Egypte karpas jednoduchá zelenina ako šalát, čakanka, zemiaky, pripomínajúca chudobnú stravu v dobe otroctva charoset zmes nastrúhaných jabĺk, orechov a červeného vína, pripomínajúca hlinu, z ktorej sa vyrábali tehly na stavbu pyramíd chazeret opäť horké byliny ako chren a pod. macot tri kusy nekvaseného chleba, položených na seba, symbolizujúce tri skupiny ľudí v rámci Izraela – kohanim, levíti a ostatní príslušníci národa. Konzumácia jedla, ako aj všetky činnosti počas sederovej večere sa riadia presnými pravidlami popísanými v Hagade. Seder sa uzavrie jednoduchým oznámením, že bol ukončený a prednesie sa prianie, aby sa nasledujúci Pesach slávil v Jeruzaleme. Pesach a slávnostná sederová večera sú neopomenuteľnou príležitosťou stretnúť sa, pripomenúť si zázraky, ktoré Hospodin vykonal na záchranu židovského národa a otvoriť nový náboženský rok, ktorý začína prvého nisana.

Pesach - sviatok nekvaseného chleba