Z histórie kráľovskej hry 1. Šach pochádza z Indie, kde táto hra vznikla pravdepodobne v 6. storočí nášho letopočtu. Jej popularita sa rozšírila do Perzie, kde sa názov figúrky kráľa zmenil z jazyka sanskrit na perzské pomenovanie kráľa, šacha. Treba podotknúť, že spoločenské hry boli na Blízkom Východe v tých dávnych dobách veľmi populárne. 2. Včasné formy šachu sa postupne rozširovali v celom stredovekom svete. Po Hodvábnej ceste ho obchodníci priniesli do Číny, cez Byzanciu sa dostal do Európy a šíril sa rýchlosťou ohňa. Medzi milovníkov tejto hry patril aj Jan Amos Komenský či Rembrandt vaj Rijn... Keďže sa stal obľúbenou zábavou na kráľovských dvoroch, začali ho nazývať aj „kráľovskou hrou“. Šach hral významnú úlohu aj v živote našich predkov. Mimochodom, po hebrejsky sa nazýva šechmet. Báseň stredovekého učenca, rabína Abrahama ibn Ezru, ktorý bol od mladosti veľkým milovníkom šachu: „Králi stoja proti sebe so svojimi vojskami, aby bojovali. Ich tváre prezrádzajú, že sa chystajú do boja, útočia, potom rozložia tábor. No v tejto vojne sa netasia meče, pretože táto vojna je majstrovstvom umu...“ A tak sa šach stával čoraz populárnejší, no až v 19. storočí sa zrodila myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta. Jej autorom bol Wilhelm Steinitz (1836-1900). Narodil sa v Prahe, v chudobnej židovskej rodine. Nemohol si dovoliť kúpiť šachovnicu, tak si figúrky vystružlikal z palivového dreva a kus látky mu slúžil ako šachovnica. Napriek všetkému sa vypracoval na najlepšieho šachistu Prahy. Neskôr študoval a žil v Anglicku. V roku 1866 sa stal majstrom sveta a tento titul si držal 28 rokov! No nielen Steinitz...nebolo by jednoduché vymenovať dlhý zoznam slávnych šachistov židovského pôvodu...Boby, Fischer, Gari Kasparov..... Nechoďme však ďaleko, veď aj v našej komunite sa nájdu majstri šachovnice. V Almanachu mesta Nitry z 30. rokov 20. storočia je informácia o Dr. Leovi Zobelovi, nitrianskom zubárovi, ktorý sa preslávil svojimi víťazstvami aj v rámci vtedajšej Československej republiky.

Leo Zobel - šachista

Na prvých majstrovstvách Slovenskej župy ÚJČŠ v Trenčianskych Tepliciach v roku 1924 sa delil o 5.-6. miesto (vyhral Max Walter). Na majstrovstvách ČSR v Brne 1929 sa delil o 9.-10. miesto (vyhral Karel Opočenský), no nasledujúce majstrovstvá republiky v Prahe 1931 pri neúčasti československej špičky, ktorá sa zúčastnila na šachovej olympiáde, vyhral pred ďalšími slovenskými šachistami Desiderom Mayom a Maxom Walterom. Zúčastnil sa významných medzinárodných turnajov: • Trenčianske Teplice 1928 – 12. miesto (vyhral Boris Kostič) • Štubnianske Teplice 1930 – 10.-11. miesto (vyhral Andor Lilienthal) Po druhej svetovej vojne hral na majstrovstvách Slovenska v Starom Smokovci 1955 a v polfinále majstrovstiev ČSR v Bratislave 1956, no bez väčších úspechov. Ivan Novák, významný šachista pochádzajúci z Nitry a v súčasnosti žijúci v Bratislave, ktorý napriek svojmu zdravotnému hendikepu dosiahol v šachovej hre výrazné úspechy, mi na moju otázku, čo vie o Leovi Zobelovi, napísal: „Zažil som ho v roku 1961 v Bratislave. Hral v turnaji o majstra Západoslovenského kraja. Súťaž prebiehala v DPMKG (v súčasnosti prezidentský palác). Bol nižšej postavy a zjavne už v zlom zdravotnom stave. Zamestnaním dentista, počas vojny sa skrýval v Nitre a stravu mu nosila jeho sestrička. Môj otec sa s nim dobre poznal.Viac, žiaľ, neviem. Možno by sa niečo našlo v nejakom archíve, v súvislosti so zamestnaním. No viem, že na vrchole kariéry bol medzi 500 najlepšími šachistami na svete.“ KP