Ezechiel Baneth

Bratislavu preslávil svojou učenosťou a múdrosťou Chatam Sófer. Nitru jeho súčasník, „veľký Gaon, ktorý bol slávny v celej krajine, rabín Jecheskel, syn rabína Jakoba Banetha…“ (Gaon – titul veľkého rabína, génius) Miesto jeho posledného odpočinku na nitrianskom židovskom cintoríne sa stalo pútnickým miestom. I dnes sem prichádzajú zbožní veriaci z celého sveta, aby sa poklonili jeho pamiatke a modlitbou a prosbami napísanými na drobných kúskoch papiera ho prosili o pomoc v ťažkých chvíľach svojho života. Ezechiel Baneth sa narodil v roku 1773 v Budíne, v rodine Jákoba Banetha, vynikajúceho učenca Talmudu a člena rabinátu tohto mesta. Obchodoval s drevom, no keď prišiel o majetok, prijal pozvanie židovskej obce v Szécsényi a v Paksi a pôsobil v nich ako rabín. Neskôr ho povolali do Nitry, kde pôsobil až do svojej smrti. Viedol tu známu rabínsku vysokú školu – ješivu. Vyučoval metódou, ktorá sa odlišovala od tzv. pilpulizmu, založenom na polemike, ktorá bola v tých časoch v uhorských rabínskych učilištiach najrozšírenejšia. Vrátil sa k vyučovaniu podľa vzorov veľkých komentárov, ktoré vznikali v stredoveku. Jeho odpovede – responzie – na nespočetné množstvo otázok náboženského a právneho charakteru sa, žiaľ nezachovali v písomnej podobe, pretože zo zásady knihy nepísal. Aj komentár Tosefta (dodatok) pred smrťou spálil. Tešil sa mimoriadne veľkej autorite a jeho súčasníci, známi autori náboženských spisov, boli poctení, keď ich diela recenzoval. Bol veľmi zbožný a nitrianski Židia, ale i kresťania ho uctievali ako svätca. Medzi ľudom dlho kolovali i jeho duchaplné výroky. Po desaťročia sa rozprávala povesť, že z jeho hrobu čnie do neba ohnivý stĺp. Ezechiel Baneth zomrel 28.decembra 1854 v Nitre, vo veku 78 rokov. Na epitafe čítame: „Rabín Jecheskel, syn rabína Jakoba Banetha, keď mal 78 rokov, vzal si ho Hospodin, k ľútosti jeho obce a na žiaľ celého národa…a bol prenesený na cintorín a pochovaný na siedmy deň mesiaca Tevet roku 615 ( podľa krátkeho letopočtu)… nech je jeho duša spojí do zväzku žijúcich v raji…“ V preklade textu epitafu je zaujímavý rozdiel medzi údajom o roku narodenia Ezechiela Banetha, ktorý uvádzajú literárne pramene a záznamom na náhrobku. Keď vychádzame z roku úmrtia, hebrejského letopočtu 615 (1854) a odrátame údaj z epitafu …a keď mal 78 rokov, vzal si ho Hospodin…, dostaneme rok 1776, a nie 1773 ako sa uvádza v literatúre. Hrob slávneho nitrianskeho rabína leží v ortodoxnej časti cintorína, ktorý je svojou rozlohou jedným z najväčších na Slovensku. V minulosti bol múrom rozdelený na dve časti, na ortodoxnú a neologickú. Dokumentuje to i dobová fotografia z almanachu Nitrianskej župy, ktorý vyšiel v roku 1931. Hrob nitrianskeho Gaona je od ostatných oddelený drevenou ohradou. Podľa legendy vraj Ezechiel Baneth nebol spokojný s mravnosťou a spôsobom života svojej rodiny, a preto si pred smrťou želal, aby jeho hrob nik nenavštevoval. Podľa poslednej vôle mali okolo neho pochovávať iba predčasne narodené deti, ktorých rodičia boli bez mravnej poškvrny. Toto mu aj splnili a aby vedľa neho nikoho iného nepochovali, nechali okolo jeho hrobu štvormetrový prázdny priestor. V dome rabína Ezechiela Baneta na Párovskej ulici č.9 v Nitre bola po vojne v roku 1945 dočasne umiestnená obnovená nitrianska ješiva. Viedol ju rabín Šalom Moše Ungar, syn slávneho nitrianskeho rabína Samuela Dávida Ungara. Ten ju viedol od roku 1931 až do septembra 1944. Zahynul následkom hladu a vojnových útrap v horách pri B. Bystrici vo februári 1945.

Náhrobok, fotografia z roku 2003

Náhrobok, fotografia z novín Nyitravármegye č. 35/1931

Epitaf náhrobného kameňa

Úmrtný záznam

Náhrobok rabínovej manželky Chaja Sarah Použitá literatúra: 1. Zsidó Lexikon, Budapest 1929 2. Almanach Nitra 1931 3. Nyitravármegye č. 35/1931