Dovoľte mi dnes rozpovedať príbeh jednej významnej židovskej kníhtlačiarskej rodiny – rodiny Löwyovcov. Patrili k najstarším židovským rodinám usadeným v Rakúsko-Uhorsku. K jej najvýznamnejším členom patril Anton Löwy, ktorý sa narodil roku 1852 vo Fraštáku, dnešnom Hlohovci. Bol vyučený knihár, remeslu sa vyučil v rodnom meste. Z manželstva s Rozáliou, rod. Bergmannovou sa mu narodili 4 synovia a 2 dcéry. Všetci synovia sa vyučili v otcovej tlačiarni, ktorú Anton Löwy založil na Farskej ulici č. 54 v Nitre. Dcéra Leontína bola tiež vyučenou typografkou a dcéra Mária sa vydala za piešťanského typografa Bernáta Kohna. Syn Leopold padol v r. 1918 na talianskom fronte a Móric zomrel v Nitre v roku 1925. Ostala po ňom vdova a syn Tibor, ktorý pokračoval v typografickom remesle. V úspešnom diele Antona Löwyho pokračoval jeho syn Filip, ktorý bol v rokoch 1921-1941 majiteľom Prvej slovenskej kníhtlačiarne v Nitre. V podniku pracovala celá löwyovská rodina. Tlačili sa tu skoro všetky nitrianske a tiež niektoré inde vydávané týždenníky. Okrem novín sa tu tlačili aj početné knižné vydania, školské a iné výročné správy, ako aj početné príležitostné tlače. Zakladateľ Löwyovskej tlačiarne Anton Löwy slávil svoje osemdesiatiny v roku 1932, ale o rok nato zomrel v Nitre v 81. roku svojho pracovitého života v službách tlače. Štátoprávne zmeny v roku 1939 a rasové zákony Slovenského štátu namierené proti Židom čoskoro postihli aj „Prvú slovenskú kníhtlačiareň“ ako židovský podnik. Na jeseň 1941 bola zlikvidovaná, stroje a celé zariadenie prevzala účastinná spoločnosť v Bratislave „Andrej“, pre svoju filiálku, ktorú zriaďovala v Nitre. Žigmund Löwy sa z tejto situácie nervovo zrútil. Čoskoro bol aj s ďalším početným židovským obyvateľstvom vyvezený do Nemecka, kde zahynul v plynovej komore. Ten istý tragický osud postihol aj jeho manželku v septembri 1944, kedy bola s mnohými ďalšími Židmi odvlečená. Podobne zahynula v nemeckých plynových komorách aj ostatná rodina. Z početnej tlačiarskej Löwyovskej rodiny sa zachránil len Filip s manželkou. Vtedy pracoval ako typograf v Banskej Bystrici a po potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944 odišiel do hôr, kde bol až do oslobodenia Červenou armádou. Jeho manželke sa podarilo ukryť sa v Nitre a tak si zachrániť život, čo bolo po časoch zúrenia okupantov a ich prisluhovačov až neuveriteľné. Po oslobodení v roku 1945 vrátil sa teda z Löwyovskej rodiny už len Filip a stretol sa s manželkou po mnohých utrpeniach a tragédii ich rodiny. Neskôr opäť nastúpil na miesto strojového sadzača v Bratislave, kde pracoval až do svojej smrti. Židovskí tlačiari, ktorí vlastnili tlačiarne v Nitre, sa už do mesta nikdy viac nevrátili, lebo zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch. Nikdy viac sa už nezašpinili čiernou tlačiarenskou farbou a nikdy viac do rúk nezobrali svoje periodikum alebo knihu, ktorú vytlačili. Mgr. Marian Naster, Múzeum holokaustu Sereď