Kedysi dávno, tak dávno, že si to už nevieme ani predstaviť, nebolo nikde nič. Veľké prázdno. No Boh sa rozhodol, že to zmení a stvoril SVET. Stále však nebol spokojný so svojim dielom, a tak vystrel pravicu a stvoril NEBO a ľavou rukou ZEM. Zem však bola sprvu pustá a temná, nehostinná. Sama sebe sa nepáčila a bola smutná. Boh sa k nej naklonil a povedal: „Viem, ako ti pomôcť. Čoskoro na tebe vyrastie tráva, kvety a stromy, z pôdy množstvo rastlín. Budeš plná vôní, poskytneš domov ľuďom aj zvieratám. Po týchto slovách sa Zem upokojila a Boh stvoril SLNKO a MESIAC. Len čo sa na nebi obaja rozžiarili, tma zmizla a svet sa naplnil svetlom. SLNKO a MESIAC boli však rovnako veľké, rovnako svietili, boli obdarené rovnakou mocou aj právami. Obidve nebeské telesá sa na oblohe striedali a podľa toho, ako vychádzali a zapadali, sa na Zemi meral čas. Nuž, stáva sa, že nie je každý vždy so všetkým spokojný. Ani Mesiac nebol. „Prečo má mať Slnko také isté svetlo ako ja?“, reptal. Predstúpil preto pred Boží trón a sťažoval sa. „Chcel by si jasnejšie svietiť?“ spýtal sa Boh. „Nie, povedal Mesiac, ale stačilo by mi, keby si Slnku ubral jasu. Načo je ľuďom toľko svetla! Boh sa zarmútil. Chcel mier a pokoj pre všetkých a zrazu je tu závisť! Preto povedal: „Máš pravdu Mesiac, nemôžete byť rovnakí. No nie Slnko, ty budeš menší! Časť z teba premením na miliardy hviezd a v ich trblietaní sa stratí tvoj jas. Pretože si závidel Slnku svetlo, budeš ho odteraz prijímať od neho. Budeš v jeho tieni vždy, keď ťa bude míňať.“ A tak sa aj stalo. Mesiac sa začal zmenšovať a jeho svetlo blednúť... Rozplakal sa a prosil Boh za odpustenie za svoju povýšenosť. Boh povedal: „Svoje slovo nemôžem zrušiť, ale dám ti útechu. Hviezdy, ktorým si dal svoje svetlo, ťa už nikdy neopustia. Budú tvojím sprievodcom, tvojou slávou. A ešte čosi: Židia budú podľa teba určovať svoje dni, týždne a roky, podľa hviezd si stanovia začiatky dní. Tak ľudia nikdy nezabudnú, že závisťou stemnie i to najjasnejšie svetlo“. Od tých čias hviezdy sprevádzajú Mesiac a židia podľa neho určujú svoj kalendár. Ani dni nerátajú od východu Slnka ako ostatné národy, ale od východu prvých troch hviezd a nebi. A keď sa kosáčik Mesiaca začne zväčšovať, Židia sa za jeho svitu modlia zvláštnu modlitbu. Vtedy je Mesiac najšťastnejší. Blíži sa k splnu, keď mu Zem netieni a pri chvále Stvoriteľa zabúda aj na svoj dávny hriech. Spracované podľa: Leo Pavlát: Osem svetiel

Prečo majú židia zvláštny kalendár